Autor je učiteľ a spisovateľ
Hĺbku mojej lásky k národu počnúc utorkom opakovane testuje bujná fantázia. Asi najčastejšie sa mi pred očami vynára predstava mamy, ktorú lekári odpoja z pľúcnej ventilácie, aby zachránili niekoho iného.
Samozrejme, o tom nemáme ani tušenie, oznámia nám len, že zomrela. Až po čase sa dozvedáme podrobnosti. Žena bratovho známeho je sestra na pľúcnom, jej slová dodatočne potvrdia ďalší dvaja ľudia.
Mamin stav mal ďaleko od beznádejného. Na ventilácii bola sotva pár dní, ale do nemocnice doviezli mladého muža, ktorého stav sa prudko zhoršil a ďalší prístroj už nebol k dispozícii. Padlo rozhodnutie, nikoho to netešilo. Určujúcim kritériom bol vek.
Na to, že mladík sa do nešťastnej situácie dostal vlastnou vinou, keď sa mizerne oblečený a bez rúška zúčastnil na nepovolenej demonštrácii pred Úradom vlády, sa vôbec neprihliadalo, i keď o tom všetci zainteresovaní vrátane lekárov dostali echo od polície.
Že sa tam ožral z kolujúcich fľašiek, že z plných pľúc chrlil nadávky na adresu všetkých, čo berú vírusovú epidémiu vážne a snažia sa pred ňou, hoci aj chaoticky, chrániť zdravie ľudí, to pri rozhodovaní o odpojení mamy z prístroja nezohralo žiadnu úlohu.
