Autor je výskumníkom Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS) a doktorandom na Hongkonskej univerzite
Minulú stredu na pokyn centrálnej vlády v Pekingu vyhodili z hongkonského parlamentu štyroch poslancov. Dovolili si nesúhlasiť s vládou a mali príliš veľa pripomienok. Každý, kto nesúhlasí s vládou, nie je patriot a nemá čo robiť v zákonodarnom zbore.

Odhliadnuc od neuveriteľného zdôvodnenia diktátorských manierov, dôležitejší je spôsob, akým sa to stalo.
V zovretí Pekingu
Komunistický parlament v Pekingu vydal dekrét, na základe ktorého konala hongkonská vláda. Inými slovami, autoritárska vláda jedným ťahom zničila posledné zvyšky právneho štátu a parlamentarizmu v Hongkongu.
V miestnom parlamente ostávajú len provládni pritakávači, ktorí schvália všetky návrhy, ktoré im vláda predloží.
Väčšina komentátorov sa zhodla v tom, že sa Hongkong tým ešte viac priblížil Číne, kde sa hlasovania končia pomerom 2979 k 1 (v obrovskom zákonodarnom zbore je vždy jeden poslanec poverený hlasovať proti, aby sa vytvorilo zdanie opozície).
Jeden výrazný rozdiel medzi Hongkongom a Čínou však nielen ostáva, ale týmto krokom sa dokonca prehĺbil: miestni politici v Hongkongu, ako napríklad správkyňa Carrie Lamová a jej vláda, sú len bábky, ktoré poslušne plnia rozkazy Pekingu.
Oproti nej majú guvernéri čínskych provincií alebo starostovia miest oveľa silnejšiu pozíciu, z ktorej môžu robiť vlastné politické rozhodnutia.
Decentralizácia v záujme rastu
Vďaka skúsenostiam s vládnutím komunistickej strany si na Slovensku zvykneme predstavovať čínsky politický systém ako veľmi podobný tomu, ktorý fungoval v Československej socialistickej republike. Hoci by sa medzi oboma režimami našlo veľa podobností, existuje zásadný rozdiel vo fungovaní štátnej správy.