Sú dve nadnárodné štruktúry, ktoré Viktor Orbán marketingovo (zne)užíva ako zázemie svojho „národnooslobodzovacieho zápasu“ proti Bruselu, Sorosovi a spol. Popri internacionále konzervatívno-kresťanských strán EPP (ktorá Fidesz vylučuje už dva roky), je to V4.
Predoslať sa chce, že nie je isté, či najtvrdší postup proti Maďarom je dobrým (najlepšie) riešením krízy okolo rozpočtu a Fondu obnovy. Sú dobré dôvody uprednostniť kompromis s obojstrannými ústupkami, čo nie je domnienka len autora textu, ale zrejme i Merkelovej stratégia. Avšak pozor.
Spor o právny štát, v ktorom sú v hre aj „ďalekosiahle dôsledky pre slovenskú ekonomiku“ (Korčok), si pýta ako nikdy doteraz akúsi červenú čiaru. Strhnúť z Orbánovej politiky závoj akejsi vyššej (širšej) reprezentatívnosti, ktorým sa prikrýva.
Reč Korčoka v zmysle, že Visegrád ďalej existuje, len si treba zvyknúť, že nie je vždy jednotný, si pýta zásadnú otázku. V akej politicky kritickej záležitosti, okrem migrácie a príslušnosti k skupine „priatelia kohézie“ (tam je však polovica členov), je V4 ešte jednotná?
