Baťo, R.: Ako skapal tatranský tiger, Premedia 2020
Pri recenzii týchto stručných ekonomických dejín Slovenska bude autor v konflikte záujmov. Nielen preto, že sa s Radoslavom Baťom osobne pozná, neželá mu nič zlé.
Ale najmä, Baťo hneď v úvode opakuje to, čo na týchto stránkach tak radi opakujeme: tvrdenie, že „stačí prestať kradnúť“ je najväčšia politická lož v dejinách Slovenska. To sa hneď spozná, že medzi ušami nemá len tmu.
Ale vážnejšie. Baťo nám síce vskutku napísal dôležitú knihu, ale označovať ju podtitulom „ekonomické dejiny ponovembrového Slovenska“ je trochu trúfalé.
Presnejšie bude povedať, že nám predostiera vybrané kapitoly z politicko-ekonomického vývoja. Ako také sú výborným doplnkovým študijným materiálom pre každého, kto sa zaujíma o slovenský verejný priestor, ale samy neobstoja.
NBS krotí premiérov
V tomto zmysle sú výnimkou prvé kapitoly z čias privatizácie a následného ozdravovania, ktoré mapujú obdobie a témy, ktoré sme doteraz v literatúre prakticky nemali zachytené. Keďže sa to tam hemží menami ako Hvezdoň Kočtúch, Augustín Marián Húska, Miroslav Maxom a Sergej Kozlík (Roman Hofbauer zostal kde?!) je zrejmé, že sme načreli skutočne hlboko do minulosti.
Podobne je na tom kapitola o tom, ako centrálna banka pod vedením prvého guvernéra Vladimíra Masára dokázala krotiť expanzívnu žiadzu Vladimíra Mečiara a udržať stabilnú korunu, čím sa podarilo zabrániť úplnému rozvratu hospodárstva. Na týchto miestach môžeme bez preháňania povedať, že Baťova kniha sa môže stať zdrojom historických informácií.
Ďalej už je to na „nové“ informácie redšie, ale za ocenenie stojí, že na papier sa dostalo viacero anekdotických príbehov zo slovenských politicko-ekonomických dejín.
Medzi nimi sa vyníma to, ako sa v roku 2006 Robert Fico dal oklamať v Národnej banke Slovenska, keď mu ukazovali, koľko miliárd valút museli investovať do nákupu koruny oslabenej jeho váhaním ohľadne prijatia eura.
