Do nového týždňa sme vstúpili hneď s niekoľkými dobrými správami. Na tomto mieste sa už objavilo niekoľko výziev, aby sme sa namiesto celoplošných opatrení vrátili k hrajuškaniu so semaforíkmi, ktoré Igor Matovič pred dvoma mesiacmi nonšalantne hodil do koša.
Po novom máme naporúdzi semaforíky hneď dva, jeden neoficiálny od Mareka „neplačme nad rozliatym mliekom“ Krajčího, druhý od Richarda Sulíka, ktorý zverejnil svoju domácu úlohu zo slovenčiny. Politicko-odborné hodnotenie predložených semaforov prináleží iným, ale je to pokrok.
A to napriek tomu, že pre Matoviča je Sulíkova snaha cestou do pekla a kým nie je medián nakazených pod 750, nič sa uvoľňovať nemôže a nebude. Váhu jeho slov ilustruje, že vzápätí oznámil návrh otvoriť maturitné ročníky, s ktorým ide na ústredný krízový štáb.
A Krajčí Sulíkovu „cestu do pekla“ predloží konzíliu a komisii.
