Prvýkrát sme v slovenskom pandemickom slovníku počuli výrok "sme vo vojne" od Veroniky Remišovej. Zľudovel počas tlačoviek premiéra Matoviča, ktorý nepriateľovi symbolicky zobral meno a nahradil ho nadávkou "hnusoba".
Čo je pekná pripomienka, že jazyku stále pripisujeme magické účinky a že na slovách preto záleží.
Toto poznanie sa nám hodí do krámu, pretože poukazuje na význam slov, ktorými opisujeme stretnutie našich spoločností s neviditeľnou časticou.
Zaujímavé je, že síce sa zhodujeme, že tu ide o problém verejného zdravia v prvom rade, no po slovník si utekáme do učebníc histórie - kapitola Druhá svetová vojna. Či už premiér zhadzuje atómovky, minister obrany sa vyloďuje v Normandii alebo minister práce horlí o ďalšom národnom povstaní.
Isto to má niečo so spôsobom, akým nás v laviciach učia o hrdinstve a dejinných míľnikoch. Ktoré sa nám majú spájať s menami vojenských operácií, vojvodcov a geniálnych stratégií.