Autorka je európska komisárka pre rovnosť
25. novembra si pripomíname Medzinárodný deň boja proti násiliu páchanému na ženách. Tento deň je o to dôležitejší, že cesta, ktorú musíme prejsť, kým budú ženy v Európe, tak v spoločnosti, ako aj doma, v bezpečí, je ešte dlhá.
Násilie na ženách je celosvetový jav hlboko zakorenený v rodovej nerovnosti a rodových stereotypoch. Je prítomný v každej krajine, kultúre a spoločnosti a nepozná žiadne socioekonomické hranice.
Pre viac než tretinu žien a dievčat v Európe je násilie naďalej realitou, ktorá ich zraňuje fyzicky, sexuálne a mentálne. Neblaho ovplyvňuje ich životy a bráni im plne zohrávať svoju rolu v spoločnosti. A to je na škodu nielen samotných žien a dievčat, ale aj spoločnosti ako takej.
S vírusom ešte horšie
Kríza spôsobená koronavírusom situáciu v tejto oblasti zhoršila, pretože v dôsledku zákazu vychádzania zostali obete – najmä ženy a deti – nepretržite pod jednou strechou s násilníkmi.
Hoci ešte nie sú k dispozícii spoľahlivé údaje svedčiace o závažnosti dosahu pandémie, Svetová zdravotnícka organizácia hlási nárast medziľudského násilia v domácnostiach v celej Európe.
“Čím skôr začneme chlapcov a dievčatá vychovávať v duchu rodovej rovnosti a nenásilných vzťahov, tým skôr zožneme pozitívne výsledky.
„
Už po mesiaci od vypuknutia krízy spôsobenej koronavírusom niektoré krajiny zaznamenali 60–percentný nárast počtu núdzových volaní žien čeliacich násiliu zo strany partnera. Niektoré horúce linky zamerané na poskytovanie podpory zaznamenali až päťnásobný nárast v počte online žiadostí.
Táto celosvetová kríza obnažila a podčiarkla naliehavú potrebu zabezpečenia služieb nepretržitej podpory pre všetky obete násilia, nezávisle od krajiny, v ktorej žijú.
Problém má taký široký dosah, že najúčinnejším spôsobom riešenia násilia páchaného na ženách bude, keď všetky členské štáty Európskej únie spoja svoje sily a prijmú koordinované opatrenia na európskej úrovni tak, aby všetky ženy a dievčatá v EÚ mali tú istú úroveň ochrany, bez ohľadu na to, kde v EÚ žijú.
Dohovor krajiny motivuje

Z 27 členských štátov EÚ 21 podpísalo a ratifikovalo Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, takisto známy ako Istanbulský dohovor, keďže bol podpísaný v Istanbule.
Tento dohovor je prvým medzinárodným právne záväzným nástrojom, ktorým sa stanovuje rámec pre boj proti násiliu páchanému na ženách. Zameriava sa na predchádzanie násiliu, ochranu obetí a stíhanie páchateľov. Jeho ratifikácia je kľúčovým krokom na zabezpečenie toho, aby sa zaviedli dlhodobé politiky a opatrenia zamerané na boj proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu.
Po nadobudnutí platnosti v roku 2014 tento prelomový dohovor priniesol významný posun v oblasti ochrany obetí. Z monitoringu Rady Európy vyplýva, že vplyv dohovoru v oblasti zvyšovania povedomia spoločenstiev, pokiaľ ide o naliehavosť potreby prijať opatrenia a poskytovať lepšiu ochranu, bol hmatateľný a pozitívny.
Dohovor primal takisto orgány členských štátov, aby zaviedli prísnejšie právne a politické normy.
Viacero členských štátov napríklad s ustanoveniami dohovoru zosúladilo ustanovenia tvoriace ich právne predpisy v oblasti domáceho násilia a trestné zákonníky.
Iné členské štáty zas prijali špeciálne právne predpisy o domácom násilí a zmenili existujúce právne predpisy s cieľom zakázať prenasledovanie a stanoviť dodatočné ochranné opatrenia.
Jeden členský štát prijal komplexný vnútroštátny pakt proti rodovo motivovanému násiliu a parlament ďalšieho členského štátu schválil zmeny právneho rámca na predchádzanie domácemu násiliu, ochranu obetí a pomoc obetiam.
Občianske právo sa zmenilo tak, že uznalo škodlivosť toho, keď sú deti svedkami násilia v rodine.
Je poľutovaniahodné, že nie všetky členské štáty EÚ podpísali Istanbulský dohovor, keď sa vďaka nemu už toľko pomohlo obetiam.
Komisia do konca roku 2021 spustí sieť EÚ na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a domácemu násiliu, prostredníctvom ktorej si členské štáty a zainteresované strany budú vymieňať osvedčené postupy, a teda sa vzájomne podporovať pri vykonávaní dohovoru.
Právo na rovnosť

Bezpečnosť žien v našej európskej spoločnosti a v našich domovoch však závisí aj od každého z nás a začína sa zmenou v správaní a postojoch doma, v práci a v škole.
Napriek desaťročiam pokroku v otázkach rodovej rovnosti dodnes pretrváva názor, že muži sú ženám nadradení, z toho potom pramení aj násilie, ktoré sa na ženách pácha. Čím skôr začneme chlapcov a dievčatá vychovávať v duchu rodovej rovnosti a nenásilných vzťahov, tým skôr zožneme pozitívne výsledky.
Je nevyhnutné, aby sme vo všetkých sociálnych kontaktoch popierali stereotypné rodové normy, ktoré príliš často diktujú naše rozhodnutia a správanie.
Rodová rovnosť nie je politický koncept, je to základné právo. V úsilí o to, aby všetky ženy a dievčatá mohli toto právo plne využívať a žiť život, ktorý ich bude napĺňať, ktorý im poskytne príležitosti viesť, v ktorom sa im bude môcť dariť a v ktorom budú môcť byť slobodné, budem pokračovať aj naďalej.
Autor: Helena Dalliová