Súbežne s miznutím Trumpa z obrazu strháva čoraz väčšiu pozornosť budovanie Bidenovho tímu. Prietrž najpestrejších postrehov, ktorú vyvolávajú prvé mená, siaha od povrchne identitárnych o prvej žene a prvom politikovi hispánskeho pôvodu v tom-ktorom kresle až po hlbšie. Trebárs o „treťom termíne Baracka Obamu“ v zahranično-bezpečnostnej politike.
Nominácie Anthony Blinkena za ministra zahraničia a Jake Sullivana za poradcu pre národnú bezpečnosť takejto optike aj nahrávajú, veď obaja radili Bidenovi ako viceprezidentovi.
Vstupovanie do tej istej rieky však odmietajú iné analýzy s dobrým argumentom, že svet sa za štyri roky veľmi zmenil. Z európskeho pohľadu je v každom prípade len vítaný návrat k americkému „leadershipu“ slobodného sveta, ktorý Biden a jeho ľudia ohlasujú.
Blinken s európskymi koreňmi (prarodičia) je za medzinárodnú spoluprácu založenú na pravidlách a inštitúciách, medzi ktorými spomína vždy medzi prvými NATO. To však nie je špecifikum Obamovho mandátu, ale strategická premisa americkej zahraničnej politiky platná 70 rokov, ktorú prerušil až Trump.
