Autor je spisovateľ, venuje sa výskumu totalít
November 1989. Kňaz Václav Malý pred miliónovým davom v Prahe ponúkol zmierenie. Miliónový dav sa s jeho nápoveďou modlil Otčenáš a navonok či dovnútra plakal a – odpúšťal.
Spoločná modlitba ľudí, ktorí sa možno nikdy v živote nemodlili, pôsobila ako ohromujúca kolektívna spoveď. Odkazovala – aj my sme toľkokrát v živote zhrešili, preto odpúšťame. Bol to ohromujúci zážitok, pre mňa určite jeden z najväčších.
Nik v tom čase nevedel, ktorým smerom pôjdu hlavné spoločenské prúdy. Zato bystrí komunisti sa zorientovali rýchlo. Z topiacej sa lode hneď začali zachraňovať svoj prepotrebný inventár.
Moc spojená s beztrestnosťou, to sú ich staré totalitné rekvizity od čias slávnej VOSR. Ako vidno, myšlienka prežíva a stále po nej poškuľuje hocikto.
Pád článku štyri totalitnej ústavy o vedúcej úlohe komunistov priniesol vieru, že po zmene zákona sa zmenia aj ľudia. Nezmenili sa.
