Autor je riaditeľom Centra pre európske politické štúdie
Mnoho európskych vlád sa snaží bojovať proti druhej vlne pandémie Covid-19 zavedením „ľahkého lockdownu“, ktorý zvyčajne zahŕňa obmedzenia týkajúce sa prevádzkovania reštaurácií, barov a niektorých obchodov, ktoré nie sú nevyhnutné.
Tieto čiastočné uzávery predpokladajú, že riziko infekcie je vysoké, keď sa ľudia stretávajú v uzavretých priestoroch. Nedávna štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Nature poskytuje ďalšie dôkazy o tom, že miesta ako reštaurácie, telocvične a kaviarne skutočne môžu hrať dôležitú úlohu pri šírení koronavírusu.
Povinné uzatvorenie prevádzok viedlo k mohutným protestom (najmä vo Francúzsku a Taliansku), pretože ohrozuje živobytie mnohých majiteľov malých obchodov a reštaurácií. Tieto odvetvia boli už pred pandémiou pod tlakom online obchodu a mnohí drobní predajcovia sa obávajú, že neprežijú ďalší lockdown ani len v ľahšej podobe.
Ako sa dohodnúť s majiteľmi prevádzok
Vlády sa snažia pomôcť kompenzáciou ušlého príjmu. V mnohých prípadoch však bola kompenzácia oneskorená, čiastočná a bolo ťažké ju zamerať na ekonomicky najzraniteľnejšie skupiny.
Vlády sa možno nebudú musieť uchýliť k nariadenému zatvoreniu, ak zvážia alternatívu daní alebo dotácií. Takéto fiškálne opatrenia doteraz nehrali žiadnu úlohu pri takzvaných nefarmaceutických intervenciách na boj proti pandémii, aj keď by mohli dosiahnuť rovnaké výsledky ako samotný lockdown.
