Je to zaujímavá situácia. Rozumieme, že Peter Pellegrini nestrieľa šampanské pri pohľade na percentá Hlasu.

Nedostatok pokory pred vrtkavosťou preferencií sa naposledy nevyplatila PS-Spolu, z ktorých tí úspešnejší si dodnes lížu rany mohutnými statusmi a tí druhí sa napriek činorodosti percentuálne strácajú za chrbtom Andreja Danka a Štefana Harabina.
Čo je azda aj neprimeraný trest, ale v politike ani v láske spravodlivosť nehľadajme.
Toto Peter Pellegrini ako politický harcovník isto vie. Avšak pokora, ktorú vykazuje predseda Smeru – pardón, Hlasu –, nie je vysvetliteľná výlučne snahou vyhnúť sa pýche či okatému sebavedomiu, ktoré slovenský volič dokázateľne neľúbi. Ale potrebou vyrovnať sa s dedičstvom Smeru.