Po udalostiach minulého týždňa vyzerá budúcnosť 1800-miliardového rozpočtového balíka EÚ ešte vratkejšia a hmlistejšia.
Výstup zo "summitu" Orbán - Morawiecki, že ak zostane kritérium právneho štátu, terajšiu politickú blokáciu premenia na reálne veto, už hrozí krízou, ktorej kdekto dáva "historické" a podobné prívlastky.
Počnúc poľským premiérom, ktorý – pod tlakom domácej ešte radikálnejšej časti koalície (Zbigniew Ziobro) – nevylučuje ani rozpad EÚ.
Tak ďaleko ešte nie sme. Prevažujúce presvedčenie, že blufujú, veď Poľsko a Maďarsko sú najväčší beneficienti rozpočtu, však sublimuje na čoraz frekventovanejšie obavy, že čo ak nemecké predsedníctvo, ktoré vedie rozhovory, skutočne narazí na nepreniknuteľný múr.
Dohady podporuje aj to, že Orbán a Morawiecki stanoviská pritvrdili už po oboznámení sa s kompromisnými návrhmi. Napríklad možnosťou obrátiť sa na európsky súd, čo má byť garancia proti zneužitiu mechanizmu, ktoré je podľa oboch najväčším úskalím.