Autor je odborársky funkcionár a zakladateľ OZ Pracujúca chudoba
Ivan Mikloš v ostatnom komentári hľadal príčiny neúspechov našej domácej ekonomiky, objavil však len ním presadzované mýty.

Podľa bývalého ministra financií sa „súťaž v globálnej konkurencii o talenty a investície už príliš dlho nevyvíja v náš prospech“. Svoje tvrdenia zaklincoval tvrdením, že rast a úspech nášho hospodárstva sú závislé od talentov, ktoré potrebujeme udržať či prilákať, a od priamych zahraničných investícií.
Tak sa pozrime do minulosti. Nebol to práve Mikloš, ktorý pri privatizácii nášho hospodárstva tvrdil, že „čo nám bude chýbať, to dovezieme“?
Nebol to Mikloš, ktorý vysokú nezamestnanosť riešil vývozom mozgov a rúk do zahraničia? Nebol to Mikloš, ktorý robil všetko pre to, aby zlepšoval podnikateľské prostredie prostredníctvom poškodzovania prostredia zamestnaneckého a potierania odborov?
A nebol to Mikloš, ktorého ministerstvo úkolovalo redaktorov slovenských mienkotvorných médií (bývalý šéfredaktor SME Martin M. Šimečka potvrdil), aby sa ani náhodou o jeho „úspešných reformách“ neobjavilo nič negatívne?
Teórie, na základe ktorých sa na Slovensku zrealizovali reformy pod jeho taktovkou, sa ukázali ako chybné nielen na Slovensku, zlyhávajú všade vo svete. A tak namiesto pozitív zo synergického efektu veľkého výpredaja našej ekonomiky žneme negatíva.
Ako sa opovažujete!
Vo svojom texte bývalý minister viackrát spomína rast. Pripomeňme si, čo o viere v nekonečný a neustály rast hospodárstva povedala klimatická aktivistka Greta Thunbergová: „Jediné, o čom vy dokážete hovoriť, sú peniaze a rozprávky o nekonečnom ekonomickom raste. Ako sa opovažujete?“
A hoci ide o tínedžerku, pár slovami povedala to, čo tvrdia už viac ako dekádu vedci z celého sveta.