SME

Zoja a súmrak sovietskeho mýtu o Veľkej vlasteneckej

Pohodlné pravdy o druhej svetovej vojne sa začínajú rozpadávať aj v Rusku.

Vstup do múzea Zoji Kosmodemianskej v Petriščeve. (Zdroj: PROFIMEDIA)

Autorka je redaktorkou českého Deníka N

Priznám sa, že ma priťahovala. Jej oficiálna podobizeň je plochá, s aureolou lacného hrdinstva, bez rešpektu k tajomstvám dievčenskej duše. Zdalo sa mi, že v tom príbehu je viac.

Zoja Kosmodemianská, tak ma chvíľu prezývali kolegovia. Dokonca ma tak raz oslovil Václav Klaus, keď ešte nebol prezidentom a mal zmysel pre humor.

Ako predseda vlády dorazil v 90. rokoch do Moskvy. Na tlačovke pre pár českých spravodajcov v Rusku (ja a kolegovia z ČTK, rozhlasu a z ČT) sa na mňa podozrievavo zadíval: „Tak to ste vy? Predstavoval som si vás trochu inak. Asi ako Zoju Kosmodemianskú.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Začala som o tej výraznej postave komunistických dejín premýšľať.

Pomodli sa k bombe

Tento rok na to bol extra dôvod. 75. výročie víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne síce koronavírus obmedzil na kladenie vencov, ale vojenskú prehliadku si nakoniec prezident Putin neodpustil.

Odohrali sa aj ďalšie ceremoniály. Neďaleko Moskvy otvorili Chrám ruských ozbrojených síl, kde sa dá pomodliť k jadrovej rakete alebo samopalu kalašnikov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Vojna je vyobrazená ako vec božská, zabíjanie ako vôľa Najvyššieho. Zvrátený kult zbrane a násilia dosiahol absolútnu podobu – zbraň hromadného ničenia v kupole chrámu je výrazom úpadku viery, znásilnenej veľmocenskou ideológiou Kremľa.

O 40 kilometrov západnejšie v dedine Petriščevo slávnostne otvorili nové Múzeum Zoje Kosmodemianskej. Bude to prvé miesto, kam zamierim, keď sa zas ocitnem na ruskej pôde.

V posledných dvadsiatich rokoch je vyobrazovaná trochu rozporuplne. Samozrejme, v spoločnosti stále koluje životopis bez poškvrny, ale objavilo sa aj iné svedectvo.

Udali ju vlastní

17. novembra 1941 Stalin podpísal príkaz číslo 0428. V ňom stálo, že domy na území okupovanom Nemcami treba podpaľovať. Trebárs aj so sovietskymi občanmi. Nemci sa nebudú mať kam schovať a v ruskej zime zamrznú.

Ako podpaľačov vybrali dobrovoľníkov z radov prostých občanov. Prihlásila sa aj Zoja Kosmodemianská. Lenže ju chytili. Nie Nemci, obyvatelia okupovanej obce, na ktorú sa chystala.

Zoja bola Stalinovi bezmedzne oddaná a jeho príkaz mienila splniť všetkými silami. Víťazstvo a fanatická túžba zavďačiť sa vodcovi boli pre ňu viac ako ľudský život.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V obci Petriščevo, kde má múzeum, stihla zapáliť tri domy – rodiny Karalevovcov, Solncevovcov a Smirnovovcov. Dedinčania ju chytili a mučili. Potom ju odovzdali Nemcom.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C7HQD na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu