Nedávna rada z tohto miesta, že než má na prokurátorovi horieť koalícia, lepšie bude ťahať jedno meno z klobúka, bola – nie každým pochopená – hyperbola.

Ako však plynú bezvýsledné kolá dohadovania, aj to zveličenie sa akosi zmenšuje.
Ak sú všetci kandidáti takí dobrí, ako sa viac-menej všetci v koalícii zhodli, tak rokovacej zápche sa nedá rozumieť bez bočných vysvetlení, ktoré nabádajú na rôzne špekulácie.
Trebárs, že medzi stranami sa šijú dohody, v ktorých údajne najdôležitejšie voľby celých štyroch rokov degradovali na jeden z výmenných artiklov.
Indikatívne hlasovanie poslancov, ktoré vraj skúšali, by uzol mohlo rozťať, avšak len za predpokladu, že strany by si prestali vzájomne blokovať favoritov. Lebo ak nie, X, Y či Z darmo získa najvyšší počet hlasov.
Ak na víťaznom mene zostane veto Kollára, Matoviča, Remišovej či Sulíka, celé je to len divadlo, ktoré nezahralo dôveryhodne ani komédiu, že radoví poslanci majú tiež akési slovo, že kto bude prokurátorom.