Autor je riaditeľ občianskeho združenia eduRoma
Vzdelávanie pre školopovinných žiakov momentálne na Slovensku prebieha v takých odlišných podobách, formách a kvalitách, že sa nedá jednoznačne povedať, kto po tejto kríze bude na tom lepšie a kto horšie.

Alebo dokonca, kto sa naučí viac a kto menej.
Zásadnou sa v tejto situácii však stáva odpoveď na otázku, kto má aký potenciál a zázemie, podporu a možnosti zvládnuť dôsledky tejto (vzdelávacej) krízy bez ujmy a v čo najkratšom čase tak, aby to neohrozilo jeho celkovú vzdelávaciu kariéru po návrate do školy.
Z tohto pohľadu budú v porovnaní s väčšinou žiakov ťahať za kratší koniec najmä rómski žiaci z vylúčených komunít.
Žiaci sa počas krízy neučili
Podľa kvalifikovaných odhadov odborníkov z praxe sa počas prvej vlny pandémie ochorenia Covid-19 na Slovensku nezapojilo do dištančného vzdelávania až 70 percent rómskych žiakov z vylúčených komunít a až 60 percent rómskych žiakov nemalo počas prvej vlny pandémie žiadny kontakt s učiteľom.
Ide predovšetkým o tzv. offline žiakov, ktorí nevlastnia počítače a potrebné dáta na každodenný online kontakt s učiteľom.
Tieto deti navyše nemajú vytvorené podmienky vo svojich domácnostiach pre pravidelné vzdelávanie sa a chýba im tiež podpora širšej komunity.
Z týchto dôvodov začal rezort školstva v júny 2020 pracovať na metodických postupoch a odporúčaniach pre školy, ktoré mali pomôcť skvalitniť dištančné vzdelávanie pre túto skupinu detí počas druhej prichádzajúcej vlny pandémie.