Článok pokračuje pod video reklamou
Dobroslav Trnka sa postupne menil z generálneho prokurátora na asistenta mafiána Mariána Kočnera.
V roku 2010 sa Slovensko dostalo nebezpečne blízko k tomu, aby mu parlament predĺžil pobyt v úrade, ktorý chránil tých zrelých na stíhanie. Nahlodával dôveru voliča v právny štát.
Súvisiaci článok Poslanci si za generálneho prokurátora zvolili Žilinku, vymenovať ho musí prezidentka Čítajte Dnes už ultimátum Ivety Radičovej, že v prípade jeho znovuzvolenia odstúpi, nepripadá dokonca ani jej kritikom ako neinformovaná hysterická reakcia.
Potom si volič s úradom spojil obraz Jozefa Čentéša, ktorý bol síce právoplatne zvolený, ale donekonečna čakal na svoje vymenovanie.
Ivan Gašparovič, takmer člen Smeru a z vôle Fica aj prezident, porušoval ústavu na objednávku a nechal Čentéša márne čakať.
Nasledoval bývalý spolužiak Roberta Fica, ktorý si do svojho profesionálneho životopisu nepridal stíhanie žiadnej veľkej korupčnej kauzy. Dnes si Jaromíra Čižnára väčšina pamätá ako autora sloganu o rozpútaní pekla, ktorým reagoval na vraždu novinára a jeho snúbenice. Ale nič také sa nestalo.
Peklo pre korupčníkov, napríklad aj pre špeciálneho prokurátora a bývalého šéfa polície, napokon rozpútala polícia najmä po nastúpení novej vlády.
Aj tieto pozície spolu s úradom generálneho prokurátora budú kľúčové v tom, či krajina nadobro zastaví rozklad právneho štátu a justičný protekcionizmus.
Maroš Žilinka už nebude môcť úrad len tak udržiavať. Očakávania ďaleko presahujú to, aby mal o niečo väčšiu integritu ako Trnka a bol troška aktívnejší než Čižnár.
Mal by nekompromisne stíhať korupciu bez ohľadu na vplyv človeka, ktorý sa jej dopúšťa, presekávať politické väzby na prokuratúru a transparentne vysvetľovať svoje rozhodnutia. A v konečnom dôsledku navrátiť dôstojnosť prokuratúre.
