Konštitučný zámer súdnej reformy, aby sa z pobehlice s vyhrnutými sukňami, ktorá dá každému, kto si zaplatí, stala dáma s mečom a váhami a s páskou cez oči, je poctivý a zaslúži si maximum podpory.
Kritici zo SmerHlasu by mali zaliezť do dier už len preto, že prirábajú Kolíkovej prácu, keďže všetka klientela z Očistca, Judáša, Božích mlynov a spol. sa nezmestí do Leopoldova a Ilavy bez ďalšej prístavby. Aj to je jej rezort. A keď obdivovateľ Fidela Castra, Cháveza atď. – volá sa Blaha – berie do úst "liberálnu demokraciu", ktorú chce brániť pred Matovičom, dá sa len jedno: "Du blejt, velebnosti."
To treba predoslať, než si povieme, že Kolíkovej ústavné zmeny sú čo do formy i obsahu – lepšia metafora nenapadla, fantázia došla – drevorubačská práca. Aj napriek plnému súhlasu s filozofiou väčšiny zmien i s kľúčovým bodom, ktorým je zavedenie správneho súdnictva.
Apel prezidentky v zmysle, že ústavné zmeny neznesú vyšívanie na kolene a už vôbec nie "pozmeňováky" z brucha tri sekundy pred hlasovaním, je vysoko diplomatický. Na mieste by bol tvrdší, ale dobre.
Bez väčšiny 90 hlasov by sa reforma súdov robiť nedala, avšak siahať do ústavy takto karpatsky výšivkársky, je zneuctenie základného zákona a paródia na ústavodarnú činnosť. Ešte aj keď súdy prahnú po dezinfekcii a najspodnejšia politická spodina sedí v opozícii.
