Autorka je sociálna antropologička, pôsobí na Sociologickom ústave SAV
Náš postoj k hojnosti Vianoc je prinajmenšom rozporuplný. Chceme, aby boli hojné a bohaté, zároveň však frfleme nad množstvom vecí a baliaceho papiera, nad konzumnou dobou, naháňaním sa po obchodoch, materializmom. Kde sa vzalo to silné prepojenie Vianoc s konzumerizmom?
V posledných desaťročiach sa Vianoce začali oslavovať aj v krajinách, kde by sme to veľmi nečakali – sú populárne napríklad v Japonsku.
Sociálny antropológ Daniel Miller ich označuje za globálny sviatok a zamýšľa sa nad tým, čo majú oslavy Vianoc v rôznych krajinách spoločné. Podľa neho to nie je ani oslavovanie slnovratu. A nie je to ani kresťanstvo – v Japonsku či medzi Inuitmi sa oslavy Vianoc nespájajú s oslavou narodenia Krista.
Interkultúrne porovnanie Vianoc podľa Millera ukazuje veľkú snahu identifikovať a osláviť základnú spoločenskú jednotku. U nás je takouto jednotkou rodina (pre veriacich kresťanov Svätá rodina), u Inuitov je to dedina.
