Autor je bývalý štátny tajomník ministerstva práce za Smer-SD
Návrh ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme pripomína výpredajový ošiaľ – rýchlo kúpiť hocičo, lebo zľavy trvajú len obmedzený čas a potom rozmýšľať, čo s tým urobiť.

Vládne strany tušia, že ústavná väčšina sa tak skoro nezopakuje, tak chcú zabetónovať svoje predstavy o spoločnosti, nech ide o čokoľvek.
Ako dôchodkové návrhy vládnych poslancov pred voľbami, aj tento bol šitý horúcou ihlou a negarantuje dôstojnú starobu. „Vtipne“ vyznieva navrhovaná povinnosť priložiť ku každému návrhu zákona „vyčíslenie vplyvov na starobný dôchodkový systém“. Ministerstvo práce sa totiž žiadnym vyčíslením nezaťažovalo, hoci je zrejmé, že dosahy jeho návrhu budú enormné.
Na štátny rozpočet i na ľudí.
Bez analýz
Nárok na penziu má vzniknúť po 40 odpracovaných rokoch, ale prečo, nie je jasné. To môže priniesť 58-ročných penzistov s dôchodkom na úrovni životného minima, keďže pôjde o nízko kvalifikovaných a slabo zarábajúcich ľudí.
Takýto nárok je iba iluzórny a maskuje skutočnosť, že ľudia budú musieť pracovať oveľa dlhšie.
Podľa doterajších skúseností to vytvorí tlak na invaliditu: ľudia s nízkou kvalifikáciou pracujú zväčša vo fyzicky náročných povolaniach, zažívajú veľkú neistotu pracovného miesta, žijú nezdravo. V šesťdesiatke dôstojnú penziu mať nebudú, ale sotva vydržia pracovať oveľa dlhšie, takže najneskôr v tomto veku z nich budú invalidi, čím zvýšia výdavky štátu na invalidné penzie.
Asi najkontroverznejším je návrh na odvodovú asignáciu – vyše 20 percent zaplatených odvodov na dôchodok môže pracujúce dieťa „presmerovať“ na zvýšenie penzie svojho rodiča.