Ak chcela byť vláda Igora Matoviča antitézou éry ficoizmu, vo viacerých ohľadoch sa to podarilo. Smer trúbil, že "ľudia si zaslúžia istoty" a toto sa za Matovičovho riadenia podarilo vyvrátiť z koreňov.

Samozrejme, pandémiu sme si všimli a tiež pozeráme dookola, ako sa s vyššími silami pasujú inde. No nedalo sa nepobadať isté lokálne špecifiká v kočírovaní situácie, keď sa školy otvárajú, ale vlastne neotvárajú.
Otvára ich Klárka Matovičovie a nie Braňo Gröhling. A "zariadil" to premiér vytvorením koalície ochotných riaditeľov.
Naopak tam, kde Matovič nesiaha – aspoň sa tak zaprisahal –, sa dejú blahodarné procesy očisty. NAKA lieta s vedrom ako splašená. V tom hrmote presunu silových polí na súdoch, v polícii či medzi podnikateľmi sa ministerke Kolíkovej darí pracovať na rysovaní pôdorysu úprav, ktoré by mali fungovanie právneho štátu azda aj posilniť.
A na tom rozbúrenom mori, kde sú v neistote všetci, sa na belostnom lôžku vznáša Boris Kollár. Ktorý sa teší z návštev, rozmaznávania a opatery, spúšťa lyžovačku na Donovaloch a verejne odkazuje pandemickej junte, že ho ich odporúčania a nariadenia nezaujímajú.