SME
Sobota, 29. január, 2022 | Meniny má Gašpar

Ako sa odchádza z Ruska

Vanessa musí opustiť Rusko do dvoch týždňov. To má celkom dobré. Mne dali len sedem dní.

Policajt pred mešitou v ingušskom hlavnom meste Nazrani.

Autorka je redaktorkou českého Deníka N

Jej príbeh vo mne vyvolal takú vlnu emócií, že som si musela sadnúť. Zavrela som oči a zase to videla pred sebou.

Stojím na dvore domu číslo 3 v ulici zvanej Gruzinskij pereulok. Moskva, február 2001. Oproti mne skvelý kamarát Saša Jevtušenko. Drží ma za ruku a je rozpačitý zo sĺz, čo mám v očiach, hoci sa im bránim zúrivosťou medvedice zahnanej do kúta. V druhej ruke zviera fľašu gruzínskeho koňaku. Má to zladené.

„O pár týždňov si tu späť,“ povie rovnako, ako hovoril mladým sympatickým dievčatám, že si ich vezme.

Vyhostili ma bez udania dôvodu. S manželom sme si hovorili, že to je celkom znamenitá príležitosť sa na seba zase tešiť. Bol Rus. Vlastne nie. Inguš. To je taká národnosť na severnom Kaukaze, ešte o niečo menšia ako Čečenci. Majú k sebe mimochodom vzťah podobný tomu, ako sa k sebe správajú Česi a Slováci.

Podpichujú sa, ale keď ide do tuhého, nedajú na seba dopustiť. Ale to naozaj len mimochodom.

Uvidíme sa o 11 rokov

Odletela som s taškou cez plece a jedinou igelitkou, za chrbtom priatelia, 11 rokov života, manžel, práca, zapečatený byt plný techniky i nakrúteného a nafotografovaného materiálu. A predo mnou viera, že Saša hovoril tentoraz mimoriadne pravdu a ja sa po vysvetlení celej situácie vrátim o niekoľko týždňov späť do Ruska.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Medzinárodný dohovor o zlučovaní rodín predsa platí aj pre Rusov. A ja mám za manžela majiteľa ruského pasu, že vyzerá ako zbojník, horal a zlodej koní dohromady, na veci nič nemení. Jednoducho Kaukazan.

Vrátila som sa do Ruska o ďalších 11 rokov. Našla zvyšky priateľov, Sašu medzi nimi, s prešedivenými spánkami a rovnakým úsmevom, ktorým oslňoval čoraz staršie, ale pre neho stále rovnako mladé ženy, slobodné i zadané.

Manžel zmizol v prepadlisku čečenskej vojny, môj byt prebral po tajnej službe a nezabavili mi naozaj len spomienky. Rekapitulácia dosť tragická.

Pomáha tým, ktorým nik iný nepomôže

Vynorila sa mi v mysli, keď som v agentúrach zazrela správu o Vanesse Koganovej. Zrazu som mala chuť jej napísať. Porozprávať pár skúseností a rád. Potom ma tá chuť prešla. Trebárs bude mať viac šťastia než ja.

Aj jej osud je spojený s Čečenskom a aj ona je možno obeť čečenskej vojny, aj keď tá jej aktívna fáza sa skončila dávno predtým, ako sa Rusko Vanesse rozhodlo povedať zbohom.

Dedko Vanessy sa volal Walter Stoessel bol začiatkom 70. rokov minulého storočia veľvyslancom USA vo vtedajšom Sovietskom zväze. Bola to najvýznamnejšia a tiež najzložitejšia diplomatická misia, akú mohol dostať pridelenú. Zomrel, keď mala Vanessa šesť rokov. Ale tá väzba na východnú veľmoc, záhadnú a príťažlivú, v rodine zostala.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Bolo len otázkou času, kedy niekto z potomkov prevezme štafetu.

Vanessa sa o Rusko začala zaujímať už ako školáčka. Vyštudovala medzinárodné právo na Kolumbijskej univerzite. Nechcela sa však dať do služieb štátu, a to akéhokoľvek. Lákal ju neziskový sektor, ľudské práva. V tomto odbore jej Rusko ponúkalo nebývalé možnosti. Vedela to.

Tak to býva, že sa vám do cesty pripletie niekto, kto zmení úplne váš život, bez toho, aby sa o to nejako mimoriadne usiloval. Ten niekto bol v prípade Vanessy muž menom Diderik Lohman – jeden z prvých právnikov v Európe, ktorý sa rozhodol využívať Európsky súd pre ľudské práva ako mechanizmus na vyžadovanie medzinárodného práva a práva ako takého.

Oslnilo ju to. A pomohlo v definitívnom rozhodnutí.

Vanessa Koganová je Američanka, ktorej meno sa teraz objavuje na lukratívnych miestach v ruských médiách oveľa častejšie, než by jej bolo príjemné.

Do Ruska sa presťahovala v roku 2009. Vydala sa tu a porodila dve deti. Stala sa riaditeľkou organizácie Právna iniciatíva, ktorá sa sústredí prevažne na pomoc obetiam mučenia, domáceho násilia, ale aj na ľudí, ktorí utrpeli nejakú traumu počas vojnových konfliktov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Pomáha aj tým, ktorí sú diskriminovaní pre svoju sexuálnu orientáciu, pohlavie, etnický pôvod či náboženstvo. Pomáha všetkým, ktorým nikto iný pomôcť nechce.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Andrej Lúčny

Za 1 800 eur sa Ethosu podarilo vylepiť bilbordy aj zaplatiť online kampaň.


27. jan
Na snímke zo 16. novembra 2021 si britský minister obrany Ben Wallace (vpravo) podáva ruku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Legenda o rozpínavosti NATO len prikrýva úmysly Ruska. Nedajme sa zmiasť.


Ben Wallace 9 h
Radoslaw Sikorski

Rozhovor s Radoslawom Sikorským.


9 h

Neprehliadnite tiež

Na snímke zo 16. novembra 2021 si britský minister obrany Ben Wallace (vpravo) podáva ruku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Legenda o rozpínavosti NATO len prikrýva úmysly Ruska. Nedajme sa zmiasť.


Ben Wallace 9 h
Samotné cenové pohyby ovplyvňuje okrem pandémie aj množstvo ďalších rôznych faktorov, ako napríklad vysoký dopyt po energiách aj mimo Európy vyvolaný oživením ekonomík.

Klimatický šek je o presmerovaní príjmov z predaja emisných povoleniek naspäť obyvateľom Slovenska.


Martin Hojsík 11 h
Vlaky, ktoré jazdia po slovenských koľajniciach, dosluhujú.

Potrebujeme sa vrátiť pred rok 1948.


Peter Novoveský 11 h
Ilustračné foto

Prvý krok k bezpečnému internetu urobil europarlament, na ťahu sú vlády.


12 h
Skryť Zatvoriť reklamu