Autor je riaditeľom výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku
Rozhodnutie Maďarska a Poľska nepodporiť rozpočet Európskej únie na roky 2021 - 2027 a Fond obnovy EÚ vyvolalo ďalšie otázky o štiepení v rámci V4, zmysluplnosti tohto zoskupenia, ako aj jeho pridanej hodnote pre Slovensko.
Bratislava viazanosť rozpočtových zdrojov na dodržiavanie zásad právneho štátu nevnímala ako problematický element. Prioritou bolo a naďalej je schválenie rozpočtu i fondu obnovy tak, aby Slovensko mohlo bezodkladne čerpať alokované prostriedky.
Rovnako k tejto otázke pristupuje i štvrtý partner z V4 Česká republika a ďalších 23 členských krajín. Maďarsko a Poľsko zostali teda v blokovaní dohody osamotené.
Premiéri vo svetlách reflektorov
V Česku a na Slovensku zároveň silnejú hlasy predstaviteľov časti politického spektra a vládnych predstaviteľov, požadujúce výraznejšie vymedzenie voči značke V4.
Dôvodom má byť negatívny imidž, ktorý si Visegrád v EÚ vyslúžil, a tiež využívanie V4 na individuálne aj vnútropolitické potreby jednotlivých krajín, respektíve ich lídrov. To je najmä prípad súčasného premiéra Maďarska Viktora Orbána, ale nielen jeho.
Kritici na Slovensku sa odvolávajú aj na programové vyhlásenie súčasnej vlády, ktoré (popri aktívnom pôsobení Slovenska vo V4) zdôrazňuje aj „rozvoj partnerstiev s ďalšími štátmi a regionálnymi zoskupeniami“.
Problémov, ktorým V4 v súčasnosti čelí, je viacero. Jedným z najvypuklejších je prílišná politizácia V4. Hoci spolupráca vznikla (takmer) pred tridsiatimi rokmi na základe iniciatívy vtedajších predstaviteľov ČSFR, Maďarska a Poľska, takže bola primárne politickou iniciatívou, postupne sa na ňu „nabaľovali“ ďalšie dimenzie, zamerané na rôzne oblasti, respektíve sektory.
Ešte to chvíľu potrvá, no náš vplyv v EÚ rastie Čítajte Drobná spolupráca pod hladinou
Dôležitým momentom bolo založenie Medzinárodného visegrádskeho fondu, ktorý otvoril V4 smerom k verejnosti, mimovládnej sfére. De facto až do vypuknutia migračnej krízy v roku 2015 zostávala spolupráca rozložená pomerne rovnomerne, pričom hlavnými koordinátormi visegrádskej spolupráce boli ministri zahraničných vecí.
