Autor je teológ a spisovateľ
Zvyknete mi písať, milé deti, a čoraz viac aj dospelí, pochopili ste, že cez sviatky sa môžete stať dieťaťom a viete, že si raz v roku môžete vypýtať hračky alebo umelohmotné smeti, len neviem, prečo to chcete odo mňa.
Keď som bol dieťaťom, neexistovala ani elektrina, ani herné konzoly, ani autá a všetko, čo dnes máte, aj keď sa vám musím priznať, že o všetkých týchto veciach som vedel, že nastanú a zmenia vaše životy, ale musel som vo svojej vševedúcnosti predstierať, že žijem v dobe, v ktorej som sa narodil.
Vaše listy bývali dlhšie, na linajkovom papieri, s pekne písaným písmom, s detailmi a peknými pozdravmi a poďakovaním alebo ešte na konci s nejakým extra tajomným želaním, aké sa píšu iba mne, pretože som nikdy ani jedno z vašich želaní a tajomstiev nevyzradil a to je jeden z dôvodov, okrem toho, že som už vtedy vyzeral ako folkový spevák používajúci suchý šampón a nosiaci samaritánske crocsy, prečo má máte radi, prečo mi toľko píšete.
A som rád, že mám takýto sviatok iba raz v roku, aj keď dnes sú vaše listy kratšie alebo prichádzajú ako sms, alebo videá na Tik Toku, alebo storka na insta, čo mi vyhovuje, som dosť obrazne a metaforicky založený, môj život je napokon zakladateľom vitrážového komiksu a, pravdu povediac, čítať listy v toľkých jazykoch je náročné aj pre mňa.
Ale nechcel som vás tým obťažovať, viem, aké to je, keď vás všetci obťažujú, keď stále počujem milióny hlasov dookola prosiacich o tie najčudnejšie veci a niekedy sa musím pozrieť, čo to vlastne je, aj keď opakujem, viem o všetkých veciach, ktoré boli, sú a budú, pretože je to moja dedičná výbava, mám ju po otcovi a ten ju má od..., radšej vás tým nebudem obťažovať.
A čo by som chcel ja
Ale čo vy? Pretože sú to moje narodeniny a viem, že my ľudia a bohovia máme radi pozornosti, nechceme sa stále iba rozdávať, aj keď to je to, čo som vás vtedy učil, aby ste sa podelili, s kým sa dá a aby ste si všímali aj najposlednejších.
