Autor je europoslanec za PS/Renew Europe
Už dnes (štvrtok) sa európski lídri stretnú v Bruseli, aby sa na rokovaní Európskej rady dohodli na novom cieli znižovania emisií počas tejto dekády. S akou pozíciou do Bruselu pricestujú predstavitelia slovenskej vlády?
Z uniknutej pozície vlády SR vyplýva, že Slovensko nepodporí dôležitý klimatický cieľ 65-percentného zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030. Prečo to vnímam ako problém? Existujú dva pohľady, jeden klimatický, druhý ekonomický.
Oba hovoria v prospech ambicióznejších a razantnejších krokov.
Hľadisko klimatické
Výška emisného cieľa je dôležitá pre úsilie udržať globálne oteplenie na 1,5 °C, pretože miera oteplenia v ďalších dekádach je podmienená hlavne množstvom skleníkových plynov, ktoré ešte ľudstvo vypustí do atmosféry v tej aktuálnej.
Z hľadiska závažnosti negatívnych dosahov zmeny klímy je veľký rozdiel, či udržíme oteplenie na 1,5 °C, alebo ho zvýšime o 2 °C či viac.
Z najnovšej správy Programu OSN pre životné prostredie vyplýva, že pre obmedzenie nárastu teploty na 1,5 °C treba znižovať globálne emisie o 7,6 percenta ročne do roku 2030.
To by v praxi viedlo k zníženiu práve o 65 percent. Iba takéto významné zníženie emisií nám pomôže vyhnúť sa obrovským nákladom na závažné dosahy zmeny klímy pri vyššom oteplení.
Do dnešného dňa sme zvýšili globálnu teplotu už o 1 °C oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou. Ak by sme ochranu klímy zlepšili len minimálne a v nasledujúcom desaťročí výrazne nezrýchlili tempo znižovania emisií, čaká nás globálny nárast teploty o viac než 3 °C do konca storočia.
