Autor je umelec a publicista
Poznáme prípady, keď sa človek zahnaný do kúta postaví na námestie, poleje horľavinou a škrtne zápalkou. Poznáme aj prípady, keď sa zúfalý človek opáše trhavinou, zamieša sa do davu ľudí a na druhý svet so sebou zoberie náhodných okoloidúcich.
Konanie z prvej kategórie vyvoláva v spoločnosti vlnu súcitu a záujmu o porozumenie. V druhom prípade býva, pochopiteľne, miera solidarity a empatie pre takýto čin oveľa nižšia.
Samozrejme, ide o extrémne prípady, ale môžu poslúžiť ako hyperbola na objasnenie dôvodu, prečo nemôžem solidarizovať so zúfalými ľuďmi, ktorí sa rozhodli navzdory vláde otvárať reštaurácie.
Vedome a organizovane nerešpektovať epidemiologické opatrenia v čase, keď naši poprední odborníci bijú na poplach pred nekontrolovaným šírením vírusu, totiž znamená zatiahnuť do sporu medzi vládou a podnikateľmi aj náhodných okoloidúcich.
Teda nevinných ľudí, ktorých takáto forma protestu môže stáť životy.
