Od sedemnásteho októbra, keď sme sa dozvedeli o celoplošnom testovaní, nás predseda vlády straší, že keď nebudeme poslúchať, jedinou alternatívou v boji proti Covidu je „tvrdý lockdown“, ktorý definoval ako stav, keď fungujú len elektrárne a občan sa raz za týždeň smie dozásobiť suchou salámou, teplým rožkom a rýnskym rizlingom.
Dnešný stav je taký, že premorenosť dosahuje rekordné hodnoty, žiadnu ďalšiu atómovku už premiérovi nikto neodkýva, takže keby svoje slová myslel vážne, prostredníctvom všemocného hlavného hygienika (on dnes môže naozaj všetko) by nasadil uvedené prísne opatrenia. Teoreticky.
“Ohlásené reštrikcie však podstreľujú aj skeptické očakávania.
„
Samozrejme, od začiatku bolo jasné, že hovorí do vetra, opisovaný nekompromisný typ uzávery sa prijíma iba pri naozaj apokalyptických pomeroch, ako sme videli vo Wu-chane alebo v Bergame. Ohlásené reštrikcie však podstreľujú aj skeptické očakávania.
Nechceme len brblať, ponechanie otvorených obchodov takmer do Vianoc je možno aj rozumné, aby do nich všetci ľudia v amoku nevtrhli dnes a zajtra. Ale ponechanie polovičnej kapacity kín či kostolov vyvoláva otázniky, či je slovo lockdown vôbec namieste a či si z nás niekto neuťahuje.
Ale vieme, že sme samokrajina, kde štát dáva ruky preč, takže poznáme samoúnos, samovznietenie či samozbitie. Azda nebude celkom márne naordinovať si samolockdown.
