Paradoxom ostro sledovaného sporu medzi EÚ 25 a zvyšnou dvojkou (PL a HU) je podoba kompromisu, ktorý sa dosiahol. Rozumieme, nejaký byť musel, aby sa zdvihlo veto a eurorozpočet aj s balíkom na obnovu pokoronovej Európy mohol prejsť do praxe.
Dohoda o rozpočte EÚ je predovšetkým triumf Slovenska, Orbán nezíska nič extra Čítajte Námietku od Orbána a Morawieckého, že podmienky stanovujúce tabu v oblasti právneho štátu sú akési vágne, uspokojuje zapojenie Európskeho súdneho dvora, ktorý má do posudzovania vstúpiť a vyhodnotiť situáciu.
V poriadku, ak je na jednej strane paranoja, že všetky hlavy štátov aj s euroinštitúciami sa rozhodli vyvinúť neférový politický tlak na disidentov zo strednej Európy, nech teda vstúpi ešte akýsi arbiter.
Čo je tu teda paradoxné, ako sme hlásili v úvode? Nuž to, že sťažovatelia žiadali jasnejšie/neutrálnejšie stanovenie, čo je to demokratické jadro, na ktoré sa nesiaha, lebo takto určené sa im zdalo príliš z brucha.
Aha, zato oni veľmi presne vedia, čo je to národná identita, ktorú chcú takto vraj chrániť. Na to je nejaká metodika?
