Autor je bývalý minister obrany, spolutvorca bezpečnostnej stratégie z roku 2005, pôsobí v Institute for Central Europe
Po 15 rokoch sa konečne ide meniť Bezpečnostná stratégia SR – dokument, ktorý má nielen charakterizovať najdôležitejšie záujmy štátu, ale aj vnímanie hrozieb, ktorým čelíme.
Napriek tomu, že každý rok aj od štátnych inštitúcií počúvame, že bezpečnostné prostredie sa dynamicky mení, že svetové siločiary sa prekresľujú mimoriadne rýchlo, že bezpečnostné hrozby sú nové a rastú, Slovensko si doprialo luxus nereagovať dlhé roky.
Štáty v našom regióne zatiaľ svoje bezpečnostné politiky v ostatných rokoch kalibrovali niekoľkokrát. Napríklad Poliaci schválili národnú bezpečnostnú stratégiu na jar tohto roka, ale predtým ešte v roku 2014.
Rok Krymu bol zlomový
Uvedený rok, mimochodom, znamenal pre väčšinu európskych krajín definitívne uvedomenie si skutočnosti, že aj v 21. storočí sa dajú prekreslovať hranice a časť územia štátu môže byť jednoducho pričlenená k susednej krajine. Preto aj spojenci v NATO a EÚ začali prispôsobovať svoje strategické myslenie novej realite.
V roku 2005 sme aj slovenskú bezpečnostnú politiku nastavovali tak, akoby už neexistovalo nebezpečenstvo bezprostredného konfliktu o územie. Hovorili sme veľa o podpore „medzinárodného krízového manažmentu“, o účasti našich ozbrojených síl ďaleko za hranicami našimi alebo našich spojencov, o boji proti terorizmu .
Tomu sa mala postupne prispôsobovať aj štruktúra našich ozbrojených síl, ako aj armád našich spojencov. „Ľahké a rýchlo nasaditeľné sily“ – to bol mantra tých čias.
