Napriek tomu, že v istej názorovej obci sa vžilo presvedčenie, že robiť rozdiely medzi Ficom a Pellegrinim pomáha novému Smeru nadobudnúť potrebnú legitimitu, občas sa oplatí medzi nimi rozlišovať.
Najmä pokiaľ ide o spôsob, akým svojim publikám prezentujú otázku očkovania.
Už v reakciách na rúškovú politiku štátu sa dali rozdiely vidieť voľným okom. Kým predseda Smeru riešil, ako nás kusom látky nepripraviť na tlačovkách o svoju vzácnu mimiku – spásu našiel v plexiskle –, tak Peter Pellegrini nevyzeral, že ho nosenie rúška nejako špeciálne obmedzuje na slobode či neumožňuje mu podať plnohodnotný rétorický výkon.
V ústrety očkovaniu sa rozdiely v prístupe stenčujú. Predsa však na škále medzi odmietačmi a nepresvedčenými je dosť miesta na manévrovanie. Ak má, samozrejme, štát vážny záujem o dôslednú infokampaň k novému očkovaniu, ktorá musí zobrať na palubu aj opozičné publiká.
