Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Zoja je moja dávna kamarátka. Je taká dobráčka, až niektorým cynikom lezie na nervy. Keď v telefóne zbadám jej meno, zamrazí ma. Viem, že sa sa stalo niečo vážne, ak nie tragédia.
Už niekoľko rokov sa snaží vytiahnuť ľudí z nešťastia. Je jedno, kto sú. Nespravodlivosť ju irituje. Hovorím si, že sa musela v Rusku narodiť, lebo inak by si ju Rusko muselo vymyslieť.
Zoja Svetovová, uznávaná novinárka, aktivistka a lovkyňa dramatických osudov. Keď mi zavolala tentoraz, chcela mi len vysvetliť rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorému šestnásť rokov trvalo, kým vyniesol verdikt, týkajúci sa jedného veľkého ľudského osudu.
Kúpený Číňanmi, povedala FSB
Valentin Vladimirovič Danilov sa narodil v auguste 1948. Na prahu súťaženia, kto vyrobí lepšiu bombu, účinnejšiu zbraň, ničivejšiu chemikáliu či dokonca biologickú nálož. Možno aj to stálo za cestou mladého Danilova k matematike, fyzike, vesmíru.
Politika ho nezaujímala. Stúpal po kariérnom rebríčku bez ohľadu na režim. Stal sa riaditeľom prestížneho Termofyzikálneho centra Krasnojarskej štátnej technickej univerzity KGTU. Časom sa o ňom začalo hovoriť ako o najväčšom znalcovi kozmickej plazmy v Sovietskom zväze aj za hranicami.
Rozpad boľševického impéria ho nijako zvlášť nezasiahol. Pracoval a bádal ďalej. Jeho hviezda začala zapadať v roku 1999. Pokiaľ je možné veriť protokolom vyšetrovateľov ruskej tajnej služby FSB, dal sa Danilov naverbovať Číňanmi.
Majú to do Krasnojarska blízko, teda, s ohľadom na sibírske vzdialenosti. O vedeckom potenciáli mesta vedeli dávno – len študentov tu žije 150-tisíc. Davidova si vyhliadli, pozorovali, kontaktovali a nakoniec, tvrdia agenti FSB, kúpili.
Vedeckým svetom táto správa otriasla už pred šestnástimi rokmi. Vtedy Danilova poslali za špionáž na štrnásť rokov do väzenia. Vzhľadom na to, že nebol najmladší, rovnalo sa to takmer rozsudku smrti.
Neľahký život ruských vedcov
Najnovší prípad odsúdeného vedca je z toho mesiaca. 3. decembra Lefortovský súd v Moskve poslal do väzby, zatiaľ na dva mesiace, Anatolia Gubanova z Ústredného aerodynamického inštitútu profesora Žukovského.
Gubanov sa venuje výskumu aerodynamiky lietajúcich strojov, podieľal sa aj na medzinárodnom projekte prvého nadzvukového osobného lietadla. Aj jeho obvinili z vlastizrady. Vraj odovzdával tajomstvá ruského výskumu zahraničným špecialistom.
Kauzy vedcov-špiónov sú v Rusku na dennom poriadku. Akoby to bola nejaká tradícia. Nedávno vyšlo najavo – vďaka odhaleniu šéfa ruskej rozviedky SVR Sergeja Naryškina, že jedným zo zakladateľov ruskej priemyselnej špionáže bol sám Dmitrij Ivanovič Mendelejev, slávny chemik a autor periodickej tabuľky prvkov.
