Dávna téza z tohto miesta, že ak lockdown, tak čím skôr, dobehla vládu v najhoršom čase. Zmanažovať krízu tak exaktne, aby na dostrel Štedrého dňa kapacitne padali nemocnice, chce – Židia by povedali – veľký „chochmes“.

Mlieko je rozliate, čo pardon neznesie. Avšak tí, ktorí nie sme pri ohni – rozumej v krízovom štábe a nablízku –, nepadajme do hystérie. Či sa vysomária v utorok, alebo až vo štvrtok, už nerozhoduje. Umŕtviť spoločnosť na sviatky je diabolské politické rozhodovanie.
Nie v zmysle zvažovania alternatívy – neexistuje –, ale v kalibrácii opatrení. Taký zákaz vychádzania, ktorý sa traktuje ako hotová vec, je najdrakonickejšie obmedzenie slobody, aké existuje. Mysliteľné je len s výnimkami, ktoré sa musia dávkovať s citom a presnosťou na nanometre. Už len – okrem iného – so zreteľom na fiasko nielen epidemické, ale aj reputačné, ak časť národa vyhlási revoltu. Stačí, ak si všimne, že dodržiavanie štát efektívne vymáhať nedokáže.
Nakričať vláde, že sprasila Vianoce, bude dosť času po Covide.