Tento text nebude o vláde ani o Igorovi Matovičovi.
Je to apel na zodpovednosť voči našim blízkym, apel na náš vzťah k životu, k zdravému rozumu a aj voči pravde. Lebo pravda je taká, že táto krajina na tom nikdy nebola s pandémiou tak zle, ako práve teraz.
Môžeme si spísať zoznam zlyhaní alebo okolností, ktoré k tomuto stavu viedli, ale práve v tomto momente nám to nepomôže. Vieme si do určitej miery pomôcť my sami. Každý vo svojom úzkom kruhu.

Je jasné, že nemáme vplyv na hlavy, v ktorých sa práve rodí chorý nápad masového protestu alebo demonštratívneho zahodenia rúška. Je to prejav bezprecedentnej sebeckosti, ktorá sa v súčasnej situácii nedá ospravedlniť ani frustráciou, únavou alebo pocitom ohrozenia.
Toto je čas na to, aby sme sa sústredili na to najvzácnejšie a najdôležitejšie. Milujúci nám nekúpené darčeky odpustia a my si odpustíme horúčkovité nákupy v poslednom možnom momente.
Vytvoríme si svoj malý okruh blízkosti na ten čas, ktorý je potrebný na to, aby vírus ustúpil.
Príde čas aj na reflexiu, povedať si, kto konal ako štátnik a kto bol len politickým hráčom. Ale práve teraz máme inú úlohu. Je totiž len na nás, aby aj o rok mali všetci svojich blízkych stále pri sebe.