V mäteži silných slov, obvinení a vzlykov to tak možno nevyzerá, ale spor medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom je sporom medzi predsedom vlády a jeho ministrom. Za takých okolností musíme odložiť rady na liečbu premiéra v čalúnenej miestnosti a použiť aparát, ktorý nám ponúka politická logika a litera štátneho práva.
Rozcítený Matovič vyzval Sulíka, aby podal demisiu. Zlý čas na krízu, tvrdia politológovia Čítajte Ak má premiér pocit, že minister je idiot, na ktorého (ne)činnosť doplácajú občania životmi, v jazyku politiky to znamená vyjadrenie nedôvery.
Ak túto nedôveru prenesieme do jazyka práva, dostaneme sa k 116. článku ústavy, kde sa píše, že návrhy na odvolanie členov vlády podáva predseda kabinetu prezidentke – a tá mu musí vyhovieť. Prosté.
Potom sa opäť dostávame k politike, teda k otázke, či si vláda za takých okolností udrží (ústavnú) väčšinu – a či to za to stojí. Ak to za to nestojí, tak odvolať buď Sulíka, alebo Matoviča a rokovať o novej rovnováhe moci. V opačnom prípade je vhodné vážiť slová.
Áno, je to otravná robota, ale o fňukaní ako prostriedku riešenia kríz sa zatiaľ odborná literatúra nezmieňuje.
