K prosbe prezidentky, aby zastavili politické spory, sa Matovič postavil ako chlap.
Výzvou Sulíkovi, aby podal demisiu, spáchal ďalšiu bizarnosť, ktorou nabíja názorom, že vláda je loď bláznov a on kapitánom. Bizarnosť nielen preto, že na otázku, že prečo neodvolá ministra hospodárstva, o deň skôr utrúsil, že čo by z toho mal.
Rozcítený Matovič vyzval Sulíka, aby podal demisiu. Zlý čas na krízu, tvrdia politológovia Čítajte Porovnanie zabolí, ale čo už. Taký zúfalý deficit štábnej kultúry tu nebol ani za Mečiara. V normálnych vládach premiér navrhne ministrovi odstúpiť medzi štyrmi očami, nech skončí akože z vlastného rozhodnutia, aby ho neponižoval odvolávaním. Matovič vyzýva Sulíka verejne, ale ísť do paláca s návrhom na odvolanie mu nenapadne.
Teda, zatiaľ nie. Elementárna logika však hovorí, že voľný pád preferencií OĽaNO skôr-neskôr prehovorí. Niečo ho musí zastaviť, vinník niekde musí byť, a v OĽaNO, všakáno, je nemožné si predstaviť, že by to mohol byť Matovič. A konflikty so Sulíkom, jeho odvrávania a revolty už prepisujú v klinickom obraze vlády všetky ostatné správy.
SaSexit, ktorý by „hod Sulíkom“ privolával, bohvieaké riziko nie je. Na to stačí – okrem spomienky na minulosť s Radičovou – opäť pohľad do Focusu, tentoraz na percentá SaS.
