Autor je bývalý poslanec NR SR, v súčasnosti riadi Európsku sieť expertov v ekonómii vzdelávania a pôsobí ako konzultant pre Plán obnovy
Slovensko má najľahšie meniteľnú ústavu v Európskej únii. Dlhé roky to veľmi neprekážalo, pretože ústavné zmeny sa týkali takmer výhradne tém podrobne prediskutovaných, dôležitých a demokraciu konsolidujúcich. Išlo napríklad o priamu voľbu prezidenta či veľkú revíziu ústavy v roku 2001.
Postupne však vidíme čoraz znepokojivejšie „chuťovky“ toho, čo sa môže stať, ak by sa moci, prípadne aspoň ústavnej väčšiny ujal niekto s dostatočnou drzosťou.
Na základe rýchlych zákulisných kšeftov sa do nej postupne dostali nielen smiešnosti ako zákaz vývozu minerálky či najprv zavedenie a potom zrušenie priestupkovej imunity poslancov, ale aj menej humorné obmedzenia práv menšín.
Veľkým ničiteľom ústavy sa stal v ostatných rokoch Robert Fico, ktorý zistil, že na akúkoľvek populistickú hlúposť zoženie ústavnú väčšinu bez zásadnejších problémov.
Nadviazala na neho nová koalícia a dokonca ho prekonala v ostatných týždňoch, keď parlament pozmeňujúcim návrhom na poslednú chvíľu zásadné zmenil ústavu v oblasti dôchodkov a len o chlp neprešiel návrh rušiaci prokuratúru v jej dnešnej podobe.
Podriadiť prokuratúru bez akýchkoľvek ústavných obmedzení vláde a parlamentu je pri našej historickej skúsenosti hlúposť. Rozbiť už aj tak dosť rozbitý dôchodkový systém ideologickými experimentmi, aké nepoznajú nikde na svete, je hlúposť ešte väčšia.
S jedlom rastie chuť – Richard Sulík už sníva o tom, ako ústavou zabrániť budúcim vládam zvyšovať dane. Neuvedomuje si, že je to cesta do Kalifornie, kde podobnými obmedzeniami vydláždili pred 15 rokmi cestu k štátnemu bankrotu.
Keď začne snívať opozícia
Krôčik po krôčiku sa tak usádza myšlienka, že 90 poslancov môže urobiť úplne čokoľvek, akokoľvek a kedykoľvek.
