Autor je prekladateľ a publicista
Bola sranda, lebo na Slovensku je to sranda vždy, až kým si neuvedomíte, že je to vlastne tragédia.
Predviedli napríklad Pavla Ruska, ktorý mal pritom zalepené oči, a ľudia hovorili, že ak by rok 2020 nejako vyzeral, tak by vyzeral presne takto. A predviedli ho preto, že chcel údajne utiecť do Afriky, ale potom sa ozval Ibi Maiga, že Paľko do Afriky utiecť nechcel, to len on mu tam vybavoval šamana a celé je to obyčajné nedorozumenie.
A Pavol Rusko kedysi vlastnil televíziu a bol minister hospodárstva, a tak celkovo aj pomerne vážený človek – aspoň oficiálne. A Boris Kollár dnes vlastní rádio a je predseda parlamentu, a tak celkovo aj pomerne vážený človek – aspoň oficiálne.
Z kedysi oficiálne pomerne vážených ľudí obvinili aj exministra Žigu, ktorý ministroval, keď bol ešte v Smere, ale keďže je teraz v Hlase, tak sa to akože nikdy nestalo. A všetci sa tvárili, že ani toto obvinenie sa nestalo, a buď mlčali, alebo hovorili veci, ktoré sa hovoria vždy, keď neviete, čo máte povedať, ale niečo povedať musíte.
A Jaro Haščák, toho času ešte nie vo výkone trestu, zas ústami svojho právnika povedal, že jeho trestné stíhanie je účelovým pokusom o kriminalizáciu štandardných obchodných vzťahov. No a že je to celkom určite pravda, potvrdili aj jeho kolegovia tým, že ho odstránili zo spoločnej fotografie partnerov Penty.
Lockdown-nelockdown
Vláda mala strach, že by ľudia lockdown nedodržiavali, a tak vyhlásila lockdown, ktorý lockdownom nebol. A ten ľudia nedodržiavali tiež, lebo dôležitejšie ako zdravie pre nich boli škatule a ľudské právo na motanie sa po nákupných centrách. Veľa šťastia a pekné sviatky.
Ale to bolo tak: premiér odišiel z rokovania krízového štábu, lebo mu prišlo ľudsky zle, potom ho pár dní nikto nevidel, no a potom bola tlačovka, na ktorej sa ale pred ľudí nepostavil, čiže informovanie o lockdowne, ktorý lockdownom nebol, nechal na iných.
