Popredné miesto Dušana Kováčika v panteóne kriminalistických kuriozít spoľahlivo „zichruje“ už povestné skóre 61:0.
Je dôvodná indícia, že taký „clean sheet“ – povedali by v NHL – nezvládol žiadny iný prokurátor zemegule.

Vynášanie informácií z vyšetrovacích spisov vrátane identít policajných agentov je bonus extra plus, ktorý stavia Kováčika na piedestál piedestálov.
Vybavovanie oslobodzovacích rozhodnutí u podriadených prokurátorov – aby napríklad toho-ktorého mafiána pustili na kauciu – je popritom už iba „detail“, ktorý len naznačuje, odkiaľ sa asi vzalo tých 200-tisíc v keši, čo si raz (?) niesol uložiť do banky.
S pocitom bohorovnosti, že čo nosí v igelitke, je len jeho vec, veď ako špeciálny prokurátor stojí nad zákonmi.
Aj stál. Dvanásť rokov bola na Slovensku taká obyčaj, že zrastenie podsvetia so štátom (ne)priamo kryla vládna moc.
Ak teda chcete chodiaci, pardon, už sediaci, symbol tejto bastardnej epochy, tak v silnej konkurencii (mimo politikov) – Kočner, Gašpar, Haščák, Bodor, Jankovská – patrí nominácia od stĺpčeka práve Kováčikovi.