„Ale pre nás to nie je zmena, my takto žijeme aj obyčajne,“ vypočula autorka už s prvým lockdownom.
Povedomie o osamelosti, o ľuďoch, ktorí sú sociálne striedmi či dokonca podvyživení, nie je novinkou. Ale prebiehajúca pandémia urobila z osamelosti a izolácie tému. A to preto, že siahla na bežný prídel kontaktov aj tým, ktorí zvyčajne majú viac.
Nie je to oblasť, v ktorej dokážeme spoľahlivo merať a rátať, ale akési pozorovanie si dovolíme. Síce ľudí, ktorí zvyčajne žijú bohatý spoločenský život, či aspoň dobre zásobený počuť sťažovať sa oveľa viac – čo je aj pochopiteľné, situácia je pre nich šokom a okrem pocitu kolúznej väzby je pre mnohých spojená s rizikom chudoby či násilia – môžeme sa pýtať, či predsa netrpia viac tí, čo mali kontaktov len zopár a prišli o ne.
