Autor je teológ a spisovateľ
Prichádzali orámčekované, väčšinou nevkusné, podobne ako v minulosti vyšívané podomácky vyrobené dečky s jednoduchými motívmi na hrubej paname. Odkazy o nádeji, o tom, ako sa všetko upraví, stačilo poslať čínsku reťaz šťastia desiatim ďalším ľudom, ktorí ju poslali azda ďalším desiatim.
Do schránky na Kramároch prichádzali také listy aspoň raz za rok, väčšinou pred Vianocami, keď už bol pripravený dvor na hokejové zápasy, postavené mantinely z paliet a ľad urobený vďaka hydrantu.
V liste nestálo nič neobvyklé, akoby jeho autor predpokladal, že šťastie nie je nič neobvyklé, na rozdiel od výhry z lotérie, ktorá je pritom v mysliach mnohých kráľovskou disciplínou šťastia, a teda bol písaný rukou, na bledomodro linajkovom papieri, úhľadným písmom, aké k šťastiu nejako prináleží a nehovoril nič iné, iba to, aby sme ho prepísali a poslali ďalej.
Rutinný rozmer prisudzovaný kolobehu šťastia, pretože išlo o hru na štafetové posielanie dobrej vôle, zdôrazňoval fakt, že naozaj stačí málo. Desať hárkov papiera, obálky s motívmi a najdôležitejšia vec, poznať desať ľudí, ktorí si to zaslúžia.
Čínska reťaz často skrachovala na tom, že sa dostala k niekomu, kto v nej nevedel pokračovať a z nejakých dôvodov ju nechcel posielať neznámym. Bola to detská predstava o tichej jazde zo schránky do schránky, ktorou sme si plnili drobnú povinnosť na záchranu veľkých vecí.
Neskôr sa stala reťaz šťastia predlohou pre pyramídové hry, kde bolo rovnako dôležité zohnať prijímateľov nevyžiadaného osudu.
Starobylé metafory šťastia a nádeje
Reťaze šťastia sú starobylou metaforou. Odkazujú na pevné puto v podobe reťaze v súvislosti s najjemnejšou skutočnosťou, akou je šťastný život. Toto slovné spojenie je výrazom túžby po dlhotrvajúcom a solídnom spojení, konzervujúcom najšťastnejší okamih života vo chvíli jeho vzniku.
