Reč Michala Šipoša, že „spomedzi ministrov hnutia by sa (...) dal nájsť človek schopný zastávať funkciu premiéra“, patrí do užšej nominácie výrokov roka.
Isteže, omáčka (kontext) – „Matovič má podporu poslaneckého klubu“, „v momentálnej situácii by som nešiel do špekulácií“ – obsah významovo oslabuje. Už takáto formulácia z úst šéfa klubu OĽANO však naznačuje, že leitmotív mimo politickej reality nie je.
Dohady, že Šipoša necvičili v komunikácii, sú zbytočné, pretože keby nepracovalo podvedomie, tak tému (otázku) by zmietol ako celkom mimo a pod.
Na rozdiel od slovenských politológov si nemyslíme, že deväť mesiacov od volieb OĽaNO nejako zvlášť sužuje voľný pád preferencií. Nesužuje, lenže špirála antipatií, rozčarovania a posmechu, ktorá sa rozkmitáva do obrovských obrátok okolo premiéra – nie vždy jeho vinou, „iba“ väčšinou – by bola zdrojom frustrácie každého politického spoločenstva.
Ešte aj toho čudesného OĽaNO, ak si tam pár členov potrpí na vlastný obraz a politickú budúcnosť.
