Autorka je bývalá riaditeľka Evanjelického gymnázia v Tisovci
Pomaturitné stretnutie, tradičná spoločenská aktivita, je súčasťou našich životov. Vyvoláva v nás množstvo emócií spôsobených nostalgiou, radosťou, hrdosťou, prípadne frustráciou zo zmarených životných príležitostí, podľa situácie, v akej sa ocitneme.
Ako učiteľka považujem pomaturitné stretnutia za test, či sa dielo podarilo. Na rozdiel od svojej kaderníčky nevidím okamžite výsledok svojej práce. Dobrým výsledkom našej učiteľskej práce nie je dobré vysvedčenie, ale dobrý človek. To sa nemusí ukázať okamžite, dozrievanie potrebuje svoj čas, životné skúšky.
Výsledok sa môže objaviť neskôr. Práve pomaturitné stretnutia sú zrkadlom našej práce. Môžeme ich poňať ako korekciu nášho snaženia, môžu byť i malou sondou, ktorá v mikrosvete reflektuje spoločenské dianie, prípadne, a to my učitelia veľmi potrebujeme, sú povzbudením, motiváciou a získaním dobrého pocitu, že sme sa nenamáhali nadarmo.
Tieto všetky atribúty naplnilo nedávne pomaturitné stretnutie.
Koľko je u vás hodín?
Každé stretnutie je výnimočné, milé, ale toto v histórii školy získalo prvenstvo Nechcene a neplánovane ho spôsobila koronakríza. Namiesto stretnutia v tehlovej budove školy sme sa stretli online, teda vo virtuálnom priestore.
