Autor je generálnym tajomníkom OSN
Nedávno sme si pripomenuli piate výročie prijatia Parížskej dohody o zmene klímy, ktorá je sľubným krokom k uhlíkovej neutralite. Do konca budúceho mesiaca sa krajiny, ktoré produkujú viac ako šesťdesiatpäť percent škodlivých skleníkových plynov a viac ako sedemdesiat percent svetovej ekonomiky, budú musieť zaviazať, že dosiahnu nulové emisie do roku 2050.
Kráčame zlým smerom
Hlavné klimatické ukazovatele sa zhoršujú. Pandémia ochorenia Covid-19 síce dočasne znížila emisie, hladiny oxidu uhličitého však dosahujú rekordné čísla a stále stúpajú.
Posledných desať rokov bolo najhorúcejších v histórii. Úroveň arktického ľadu bola v októbri najnižšia a desivé požiare, záplavy, suchá a búrky sa stávajú novým štandardom.
Systém biodiverzity sa rúca, rozširujú sa púšte, oceány sa otepľujú a prepĺňajú plastovým odpadom. Veda nám hovorí, že ak odteraz až do roku 2030 každoročne neznížime výrobu fosílnych palív o šesť percent, bude to len horšie. Namiesto toho kráča svet opačným smerom – zvyšuje ich o dve percentá každý rok.
Zotavenie po pandémii nám ponúka neočakávanú, no nesmierne dôležitú príležitosť pustiť sa do boja s klimatickými zmenami, dať do poriadku globálne životné prostredie, zmeniť koncept ekonomík a prepísať našu budúcnosť. Sú potrebné nasledujúce kroky:
Čo musíme urobiť pre záchranu
Po prvé, potrebujeme vybudovať skutočnú globálnu koalíciu pre uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
Európska únia sa k tomu zaviazala. Aj Veľká Británia, Japonsko, Južná Kórea a ďalších vyše sto desať krajín. Rovnako aj nová administratíva Spojených štátov. Čína si dala termín do roku 2060.
Každá krajina, mesto, finančná inštitúcia a podnik by mali prijať plány na nulové emisie a konať tak, aby sa dostali k tomuto cieľu, čo znamená zníženie globálnych emisií o štyridsaťpäť percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 2010.
Pred novembrovou klimatickou konferenciou OSN v Glasgowe majú vlády, podľa Parížskej dohody, povinnosť zvyšovať každých päť rokov záväzky, ktoré musia preukázať skutočný záujem dosahovať ciele uhlíkovej neutrality.
Technológie sú na našej strane. Je oveľa drahšie prevádzkovať väčšinu súčasných elektrární ako vybudovať nové na obnoviteľné zdroje. Ekonomická analýza potvrdzuje správnosť tejto cesty.
Medzinárodná organizácia práce odhaduje, že aj napriek nevyhnutným stratám pracovných miest vytvorí do roku 2030 prechod na čistú energiu osemnásť miliónov nových pracovných príležitostí.
