V závislosti od aktuálnej potreby sa s istou mierou preháňania občas hovorí o takpovediac štvrtej moci v štáte. Zvyčajne sa tým myslí nejaká dôležitá inštitúcia s významnými kompetenciami. Odboku môžeme uviesť prokuratúru, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví alebo povedzme centrálnu banku.
Vzhľadom na charakter týchto kompetencií sú také inštitúcie nezávislé, lebo politické pokyny by marili ich úlohu. Nezávislosť sa v zásade zabezpečuje personálnou nedotknuteľnosťou šéfov. Čo nás udrie do očí, keď sa pozrieme na dnes jedného z najmocnejších ľudí v štáte, hlavného hygienika Jána Mikasa.
Ten v súčasnosti rozhoduje o bytí a nebytí celých hospodárskych odvetví, keď sa mu zachcelo, zakázal zdravým ľuďom bez niekoľkotýždňového antigénového testu chodiť do práce, alebo naopak, covidovo pozitívnym poslancom dovolil ísť do parlamentu. Teda nezachcelo sa jemu, ale jeho politickým pánom. A to je čoraz vypuklejší problém.
