Autor je politológ, pôsobí ako ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS
Miestna územná samospráva má za sebou tridsať rokov. Vždy stála na strane ľudí, nikdy nepodrazila štát. Je mimoriadne dôveryhodná a aj počas pandémie covidu-19 ukázala dynamiku a zodpovednosť.
Za tridsať rokov fungovania sa teda model osvedčil. Je však veľa dôvodov, aby sa samospráva mala na pozore.
Politici vysielajú pomerne nebezpečné signály, že ani za tejto vlády nebudú mať samosprávy dostatok pokoja a času na prácu. Nie pre koronavírus či ekonomickú krízu, ale pre snahy o centralizáciu a okliešťovanie, pre málo vecnej diskusie a viac oznamovacích viet.
Asi podobne, ako to bolo pri formulovaní obsahu pre Fond obnovy a ako je to pri nastavovaní európskych investičných a štrukturálnych fondov. A veľmi identicky s tým, ako komunál namiesto pomoci pre výpadok príjmov dostal pôžičku.
Problémy samosprávy majú však hlbšie korene. Súvisia buď s jej nepochopením, alebo s úsilím o jej podmanenie.
Pozor na reálne hrozby
Nie sú to optimistické vyhliadky, ale odrážajú reality aj doterajšiu legislatívnu prax. Mimochodom, práve tú by sme mohli označiť za jednu z reálnych hrozieb, ktorým je samospráva dlhodobo vystavená.