Napohľad sa to nezdá, ale keď na existujúcu koalíciu namiesto nástrojov politickej analýzy aplikujeme tie psychologické, môžeme usúdiť, že za pondelkové rokovanie parlamentu sa hanbia.
To je dobre, horšie je, že namiesto pokorného mlčania chcú hanbu prehlušiť hanebným okrikovaním každého, kto im ju pripomína.
Snažili sa všetci, v žánri hanebnej spupnosti patria vavríny opäť Naďčloveku, ale dáme priestor ďalším. Všimnime si napríklad Juraja Šeligu či samozvaného doyena oceľovo chladnej politickej analýzy Ondreja Dostála.
Šeliga sa po schválení novely dychtivo postavil k pultu a opozícii plamenne vynadal do zbabelcov – tej opozícii, s ktorou sa koalícia o ústavnej zmene odmietla rozprávať a radšej si do pléna pozvala na covid pozitívnych poslancov. Nečudo, že si za to od prítomných pacientov vyslúžil potlesk.
