Autor je umelec a publicista
Nestratiť sa v záplave protichodných informácií, prijať limity našich možností a nezabudnúť, že najlepší spôsob, ako sa postaviť strachu, je prehlbovanie ľudského poznania. Takto vyzerali tri najväčšie výzvy, ktoré mi priniesol rok 2020.
V januári som zachytil prvé správy o novom víruse, ktorý sa objavil v Číne. Odborníci nás vtedy ešte upokojovali, že jeho rozšírenie v Európe je nepravdepodobné a keby k nemu aj prišlo, nemalo by ísť o nič vážne.
V marci som už videl kolabovať nemocnice v Taliansku, zatváranie hraníc medzi krajinami Európskej únie a vzápätí som na vlastnej koži zažil svoj prvý lockdown. Vo svojich odhadoch sa nemýlili iba slovenskí vedci, svoje stanoviská museli prehodnocovať a korigovať aj popredné svetové inštitúcie. Rozprávať o tom by vedeli napríklad predstavitelia WHO.
Ani pochmúrne predikcie, ktoré na jar priniesli po vypuknutí pandémie analytici ministerstva zdravotníctva, sa nenaplnili a začali sa vynárať pochybnosti. Dnes už vieme, že vírus nie je vymyslený, vidíme nemocnice preplnené na hranice svojich kapacít, mnohí, žiaľ, už osobne poznáme aj obete pandémie.
Ale vtedy sa všetko odohrávalo iba na internete. Slovensko hlásilo prípady nakazených v desiatkach prípadov, takmer nikto sa s ochorením na Covid osobne nestretol a v našich nemocniciach vládol pokoj.
Z médií sa však na nás valili správy pripomínajúce katastrofické filmy. Tento rozdiel medzi našou lokálnou situáciu a tým, čo sa dialo vo svete, vyvolával otázky, či to je celé skutočné, alebo sme len vhupli do akejsi virtuálnej reality.
Ako si zachovať odstup
Keďže súčasťou mojej umeleckej brandže je aj cestovanie po svete, globálny rozmer pandémie som od počiatku tvrdo ucítil predovšetkým na vlastnom živobytí. Kontrakty na dohodnuté predstavenia v Európe aj mimo nej sa zo dňa na deň zrušili a ja som sa musel konfrontovať s novými životnými okolnosťami, ktoré zahŕňali najmä sedenie doma a každodenné hltanie správ.
Vďaka kontaktom s kolegami v zahraničí som si rýchle uvedomil, že ľudia v rôznych častiach sveta zažívajú niečo veľmi podobné a kríza, ktorej som súčasťou, presahuje hranice štátov aj kultúr.
Jedným z kľúčových opatrení v boji proti pandémii sa stalo dodržiavanie odstupu. Ale zachovanie si zdravého odstupu bolo dôležité aj pre pochopenie toho, čo sme posledný rok prežívali. Práve vďaka istému nadhľadu a odstupu bolo možné spracovať to množstvo paradoxov, ktoré sa pred nami vynárali v rôznych oblastiach – vo vede, politike aj v osobnom živote.
