Už sme si mysleli, že politického Silvestra sme si odbili pred pár dňami, keď koaliční poslanci doplnili svoje rady nakazenými kolegami, aby zahlasovali za predĺženie núdzového stavu.
Vtedy sme s občianskym pobúrením vypichli najmä fakt, že politická trieda nedokázala prispôsobiť vlastnú prácu pandemickým podmienkam. A že riešenia na poslednú chvíľu sa stali mrzkým pravidlom.

Inak si nevieme vysvetliť ani oznámenie o sprísnení výnimiek, ktorým Igor Matovič naposledy v tomto roku vstúpil nepozvaný do našich obývačiek, ako sám povedal. Ako správne riešenie, ktoré však prišlo tak tesne pred hodinou dvanástou – doslova – že pocitovo musí naraziť na rozladenie, pobúrenie a, nebodaj, aj odpor.
Medzi obnovením núdzového stavu (29. 12.) a Silvestrom sa neudialo nič nepredpokladané. Ak sú teda súčasné opatrenia len spustením automatu, ktorý hneď Slovensko hodil do najvážnejšej čiernej fázy, nie je jasné, prečo vláda strávila ostatných pár dní vajataním, či sprísnenia zaviesť 10., alebo 4. januára.