Väčšinovo proti brexitu hlasujúcim Škótom sa dá rozumieť, že zo stavu vecí po 1. januári nie sú nadšení. Dá sa s nimi dokonca aj súcitiť.
Napriek tomu platí, že ďalšie referendum o nezávislosti, s ktorým máva šéfka národnej strany, je dobré len ako vata v kampani (voľby v máji). Nič viac.
Vyhlásiť taký plebiscit totiž nie je možné bez dobrozdania vlády v Londýne. Pričom Johnson, ktorý má pred sebou ešte štyri roky, je zásadne proti.

A má aj kus pravdy, keď tvrdí, že referendá o samostatnosti sa nemôžu vypisovať takpovediac v olympijskom cykle, ale – povedzme – tak raz za dve generácie. Ešte i keď brexit je veľmi veľká zmena.
Zásadne proti však nie je iba Johnson, ale aj Macron. Pozícia Paríža, že bez hlbokej reformy Únie (Lisabonu) žiadne nové rozširovanie nebude, síce nie je oficiálna, ale dostatočne známa, aby Sturgeonová snívanie odložila.
Ak nie až o dve generácie, tak aspoň o jednu.
Totiž predstava reformy, na ktorej by sa zhodlo 27 členov, je realite asi tak blízka ako súhlas Londýna s novým referendom.