Keď sa po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej začali prvé protesty Za slušné Slovensko, neboli až takým prekvapením mnohotisícové zhromaždenia v Bratislave, ale stovky ľudí v metropolách ako Rožňava, Krupina alebo Námestovo. Nič proti nim, všade žijú ľudia, ale vzhľadom na slovenskú ľahostajnosť to svedčilo o veľkom spoločenskom pohybe.
Niečo podobné, aj keď v menšom, dnes pozorujeme v kauze samovraždy Milana Lučanského. Nebudeme sa zaoberať, v čom všetkom sa tie kauzy vecne líšia (takmer vo všetkom), politicky je podstatná okolnosť, že mnoho ľudí prejavuje rozhorčenie z vnímanej nespravodlivosti.
